Prvého januára 2020 zverejnil ISGlobal (Inštitút pre globálne zdravie) v Barcelone štúdiu, ktorá sa venuje problematike trihalometánov v pitnej vode v európskych vodovodoch a odhadom možných zdravotných dopadov pre spotrebiteľov z ich nadlimitnej prítomnosti. Štúdia vychádza z údajov, ktoré inštitútu o obsahu trihalometánov poskytli jednotlivé krajiny ako i z výsledkov niekoľkých prípadových štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom trihalometánov a výskytom rakoviny močového mechúra.
Stanovisko Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR k vyššie uvedenej štúdii:
Trihalometány sú organické látky, ktoré v pitnej vode vznikajú v dôsledku chlórovania ako vedľajšie produkty dezinfekcie a ich prítomnosť je vzhľadom k možným zdravotným účinkom nežiaduca. Podľa aktuálne platnej vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou je limit pre spoločnú koncentráciu trihalometánov (ďalej len „THMs“) 0,1 mg/l. Limitná hodnota THMs je v súlade s požiadavkami platnej európskej legislatívy pre pitnú vodu a vychádza i z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie. Z hľadiska zdravotnej významnosti je limitná hodnota ustanovená ako najvyššia medzná hodnota čo znamená, že jej prekročenie vylučuje pitnú vodu z používania. Pri zisťovaní ukazovateľa THMs sa analyzujú a sčítavajú koncentrácie špecifikovaných zlúčenín: chloroform, bromoform, dibrómchlórmetán a brómdichlórmetán. Najčastejšie sa vyskytujúcim a tiež najvýznamnejším vedľajším produktom dezinfekcie je chloroform.
THMs sa netvoria pri každom chlórovaní vody. Nevznikajú, ak sa na dezinfekciu používa oxid chloričitý a nie sú obyčajne zisťované ani pri chlórovaní podzemných vôd. K ich zvýšenej tvorbe dochádza, ak voda obsahuje organické látky, najmä pri dezinfekcii povrchových vôd. Rýchlosť a stupeň tvorby (a teda potenciál ohrozenia zdravia v súvislosti s ich expozíciou) závisí od množstva použitého chlóru, obsahu organických látok, doby pôsobenia, teploty, pH, príp. koncentrácie bromidových iónov. Predpokladá sa, že väčšina trihalometánov prítomných vo vode sa vzhľadom na ich prchavosť dostáva do vzduchu. K expozícii tak môže dôjsť nielen požitím pitnej vody, ale i inhaláciou ovzdušia vo vnútorných priestoroch, inhaláciou a dermálnou expozíciou, napr. pri sprchovaní alebo kúpaní a požívaním jedla, ktoré prišlo do kontaktu s pitnou vodou.